Keď dnes architekti a developeri – Boris Hrbáň a Drahan Petrovič hovoria o komunite, znie to tak samozrejme, akoby developeri vždy začínali otázkou ako a kde sa budú budúci obyvatelia stretávať, kde sa budú hrať deti alebo čo sa bude diať medzi domami. V čase, keď sa väčšina rezidenčných projektov sústredí na metre štvorcové, dvojica architektov premýšľala inak: čo ak by sa najprv „naprojektovala“ komunita a až potom bývanie?
Čo ak by sme najprv naprojektovali komunitu? Ako to vyzerá, keď najskôr prídu ľudia a potom domy
Niektoré nové štvrte vznikajú na papieri, a niektoré z otázky, ako budú ľudia spolu žiť. Mayer Malacky patrí do tej druhej skupiny. Jeho tvorcovia mali od začiatku víziu poňať bývanie úplne inak. Príbeh Mayera sa začal petržalským dvorom a tým, čo všetko sa v ňom môže diať.
Nechajte to na ľudí
Pojem komunita stál za ideou susedského vnútrobloku už skôr. Tvorcovia z Imagine sa o prácu s komunitami začali intenzívne zaoberať už v začiatkoch spolupráce s expertkami na ich budovanie z OZ Punkt. Tie do Bratislavy prostredníctvom Dobrého trhu a podujatí platformy WhatCity v Starej tržnici pravidelne prinášali témy a medzinárodných spíkrov z oblasti urbanizmu, plánovania a architektúry. Prezentovali sa to príklady dobrej praxe o komunitnom bývaní, baugruppe, či participácii, vzájomne sa vymieňali skúsenosti a spoločne sa premýšľalo o mestských témach. Aj preto je dôležité podotknúť, že Mayer nevznikal len v ateliéri, ale doslova aj na zelenej lúke a v uliciach Malaciek.
Imagine Development ako prvý developer na Slovensku začal systematicky prepájať výstavbu s cieľavedomým budovaním komunity. Prvou takouto realizáciou bol HájPark. Zvonku nenápadný projekt v Petržalke vznikol na mieste bývalého technického areálu na Kutlíkovej ulici. Dnes sa o ňom hovorí ako o mieste, kde sa vnútroblok stal nielen architektonickým riešením, ale aj laboratóriom každodenného života obyvateľov. Tvorcovia obytného komplexu si tam dokonca presťahovali vlastnú kanceláriu a ich kolegovia dodnes vodia návštevy pozrieť sa, ako sa robí dobré bývanie. Drahan Petrovič, jeden z tvorcov, sa v Hájparku aj zabýval. Takto môžu naživo vidieť, či veci naozaj fungujú. Pri prechádzke vnútroblokom, ktorým nás sprevádza, sme sa presvedčili aj my. Fungujú.
Centrálnym bodom HájParku je komunitné centrum, tzv. Hájovňa a prvých 5 rokov aj kaviareň, ktorú viedli manželia, bývajúci v HájParku. Dnes centrum ožíva rôznymi spoločnými aktivitami susedov, ktorí si platia malé členské. Boris Hrbáň vysvetľuje, že je veľmi dôležité naučiť sa vnímať tú magickú hranicu, za ktorú by už architekt pri tvorbe komunít nemal ísť. „Ďalej to už musíte nechať na ľudí.“ Každopádne, Hájpark vždy ostane ako učebná pomôcka, argument aj dôkaz, že niektoré urbanistické teórie sa dajú overiť veľmi jednoducho – stačí sa pozrieť z okna, či deti chodia samé von a či sa susedia zdravia po mene.


Manifest pre štvrť, ktorá ešte nestojí
Ešte predtým, než by na lúke pri lese začali vznikať prvé domy, vznikol dokument – vízia, či skôr súpis pilierov, hodnôt a pravidiel, na ktorých má vyrásť nová štvrť Mayer. Manifest vznikol zo série workshopov a plánovacích stretnutí, do ktorých investorské združenie, zložené z firiem Hornex Real Estate, GK Team a Imagine Development, prizvalo odborníkov a odborníčky z rôznych oblastí – od klimatológie cez sociológiu až po komunitné plánovanie. Ambíciou bolo skúsiť pomenovať faktory, ktoré by umožnili obyvateľom rovnako kvalitný život v štvrti žiť aj o desaťročia. Z tejto spolupráce sa zrodila vízia štvrte, premýšľajúcej nad budúcnosťou fyzicky, sociálne aj environmentálne. V Malackách sa nehovorilo len o uliciach, či doprave. S miestnymi lídrami komunít či malých prevádzok, združujúcich komunity, sa diskutvalo aj o tom, čo dáva štvrti ten krásny malomestský charakter. Ako sa vytvára prináležanie, kedy vzniká susedstvo a čo sa udeje, ak pri plánovaní dostanú priestor najskôr miestni, potom okoloidúci, cyklisti, hubári, rodiny na výlete, psíčkari a potom príde dôvod chodiť sem pravidelne a zvykať si na to, že tu sa raz bude bývať. Takto dnes vzniká Mayer. Nie ako hotová odpoveď, ale ako dlhý rozhovor, ktorý nekončí po prvom workshope.
Mesto medzi domami
Sedíme v kancelárii Imagine V HájParku . Projektor na stenu premieta skicu budúcej štvrte. Veľkorysé zelené námestie, hrubé línie blokov, ktoré hľadajú svoj tvar. Koncept pre územie v Malackách vznikol dávno predtým, než sa u nás začalo hovoriť o pätnásťminútových mestách a komunitných priestoroch. V roku 2016 vypísali investori vyzvanú urbanisktickú súťaž, ktorú vyhral skúsený medzinárodný tím Hellweg Urban Concepts, neskôr k spolupráci vrámci expertných workshopov prrizvali aj londýnske štúdio Ash Sakula Architects, zamerané na komunitný urbanizmus a bývanie v udržateľných štvrtiach. Workshopy, štúdie, škrtanie a hľadanie niečoho, čo bude fungovať aj o päťdesiat rokov, vyústili do predstavy mesta, postaveného na blokoch. „Bloky fungovali a fungujú historicky najlepšie,“ hovorí Petrovič. Aj budúca podoba Mayera ožije viacerými prvkami architektúry, ktoré spoľahlivo fungovali v minulosti, a dnes sa vrátia do vznikajúcej malackej štvrte
Debata o mestách často vedie cez budovy, architektúru, výšku, hustotu a počet bytov. Menej sa už venuje priestoru medzi nimi. Lenže podľa autorov Mayeru práve to rozhoduje, či tu vznikne štvrť. „Nie je to nová myšlienka. Staré mestá fungovali podobne celé stáročia. Domy vytvárali ulice, ulice vytvárali bloky a bloky mali svoje dvory, dosť veľké na to, aby človek vedel, kde sa končí verejné a začína to „niečo bližšie“, vysvetľuje Drahan Petrovič svoj zdroj inšpirácie. Práve mierka je kľúčová. Veľký blok potrebuje priechody, spojenia, rozdelenie. Malý blok si môže dovoliť byť uzavretý a stať sa miestom, ktoré niekomu patrí. V budúcej malackej štvrti preto nebudú dlhokánske steny, ani monumentálne vnútrobloky.
Prvý blok v Mayeri s názvom Veronica, má rozmery, ktoré sa dajú prirovnať k najmenším blokom bratislavského Starého Mesta. A nikomu neprekáža, že sa cez ne nedá skrátiť cesta. Takýto prístup znie možno prekvapivo, oproti súčasnej výstavbe izolovaných objektov bez skutočnej ulično-mestskej štruktúry a vzťahmi medzi domami, ulicou a komunitou. Budúca podoba Mayera ožije viacerými prvkami architektúry, ktoré spoľahlivo fungovali v minulosti, či už sú to pavlače, kuchyne na fasáde alebo sedlové strechy, používané na Záhorí. Architekti ich aplikovali do konceptu bývania, vytvárania susedských vzťahov a okolitej prírody.
Vonkajšie komunitné priestory na Mayeri: vo vnútrobloku bytového domu Veronica a medzi rodinnými domami susedstva Salvia
Deti ako urbanistický ukazovateľ
Existuje zvláštny test kvality bývania, ktorý sa nedá odmerať inak, než sa vykloniť z okna a pozrieť, kto sa pohybuje vonku. Keď sa dnes prejdete niektorými novými štvrťami, uvidíte detské ihriská a dospelých. Veľa dospelých, pri každom dieťati jedného alebo viac. Deti sú pod dohľadom možno až príliš.
Veľa bytov – veľa priestoru a málo samostatnosti. „Deti by sa mali hrať samé. Budovať si svoje bandy, ako sme žili my,“ hovorí Petrovič. Jeho spomienka na detstvo znie ako dnešná najtrendovejšia urbanistická teória. Ale v skutočnosti ide o obyčajnú vec: ak deti nedostanú bezpečný priestor medzi bytom a veľkým svetom, ostanú buď doma, alebo pod neustálym dohľadom, čo negatívne vplýva na ich osamostatňovanie sa. Projektor teraz na stenu premieta fotografie detí. Skupiny chlapcov, vedľa dievčatá, nikde dospelí. Potom ešte jednu scénu ako deti idú samé pešo do školy. „Nie je to žiadna urbanistická revolúcia. Len niečo, čo bolo kedysi úplne normálne,“ hovorí architekt.
Dobrá štvrť nezačína domom
Slovo komunita dnes patrí medzi najpoužívanejšie slová v developmente. Autori Mayeru o nej hovoria opatrnejšie, zo skúseností. Developer podľa Hrbáňa komunitu nevytvorí. Môže pripraviť podmienky, dvor, kaviareň či miesto, kde sa ľudia náhodou stretnú a zorganizovať zopár úvodných podujatí. Ale samotná komunita vzniká inde a pomaly. Niekde na dvore medzi susedmi, ktorí si začnú požičiavať veci, medzi rodičmi, ktorých deti sa narodili v rovnakom čase alebo medzi ľuďmi, ktorí sa len zdravia vo vchode a o pár rokov spolu chodia na výlety.

Rozhovor o budúcnosti mesta
Komunitná inventúra bola jedným z krokov, ktorými sme chceli lepšie porozumieť tomu, čo dnes ľudia od kvalitného mestského prostredia očakávajú. Neposkytuje univerzálny návod na plánovanie štvrte, ale priniesla cenný pohľad na hodnoty, ktoré obyvatelia Malaciek považujú za dôležité.
Práve tieto hodnoty – kvalitný verejný priestor, rešpekt k prírode, podpora aktívnej mobility či komunitného života – stáli už od začiatku pri tvorbe Manifestu Mayer, ktorý vznikal v spolupráci s odborníkmi z rôznych oblastí ešte pred samotným návrhom štvrte.
Ak vás zaujíma, na akých princípoch vzniká nová štvrť Mayer, Manifest si môžete prečítať na našej webstránke tu.
Mohlo by vás zaujímať
Povedzte nám, čo vás zaujíma
Pomôžte nám presnejšie nastaviť individuálnu ponuku pre Vás, odpovedzte nám na niekoľko otázok a získajte možnosť bezplatnej konzultácie s nezávislým finančným poradcom.

